Firemné auto je často využívané či už v rámci jednoosobovej s.r.o alebo väčšiej s.r.o. na súkromné účely. Veľa klientov sa nás pýta, či je možné takéto auto využívať aj na súkromné účely.
V tomto článku si napíšeme všetko, čo potrebujete vedieť.
Podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov je zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov prijatými od platiteľa týchto príjmov. Za zamestnanca podľa zákona o dani z príjmov sa považuje aj fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy za prácu spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným.
Pokiaľ je osobné motorové vozidlo poskytnuté zamestnancom (aj konateľovi alebo spoločníkovi), firma postupuje podľa § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov. V súlade s § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov platí, že firma si môže dať do daňových výdavkov 100 % nákladov súvisiacich s firemným automobilom používaným aj na súkromné účely, zároveň však zdaní zamestnancovi časť zo vstupnej ceny automobilu ako nepeňažný príjem. Z tohto príjmu sa odvádzajú aj odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov je príjmom zamestnanca počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % v
- a) prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,
- b) nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.
Podrobné informácie k výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca pri automobile poskytnutom aj na súkromné účely nájdete v článku Firemné auto na súkromné účely – poskytnutie auta zamestnancovi.
Po skončení osemročného obdobia už nemôže firma v ďalších rokoch uplatniť § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Tzn. už nemôže zamestnancovi zdaniť poskytnutie automobilu na súkromné účely ako nepeňažný príjem zamestnanca. Musí postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, pričom si môže zvoliť, či bude náklady súvisiace s automobilom uvádzať v preukázateľnej výške, alebo uplatní paušálne výdavky vo výške 80 % z nákladov súvisiacich s automobilom. O daňových výdavkoch súvisiacich s firemným automobilom používaným aj na súkromné účely podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov sme popísali vyššie v článku.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že spotrebované pohonné látky mu bude preplácať. Časť spotrebovaných pohonných látok vzťahujúca sa k súkromným cestám bude nepeňažným príjmom zamestnanca. Zároveň si zamestnávateľ uplatní do daňových výdavkov spotrebu pohonných látok 3 spôsobmi – vedením knihy jázd, GPS zariadením so sledovaním spotreby, vo forme paušálnych výdavkov max. do výšky 80 %. Napríklad, ak zamestnanec využíva automobil na súkromné účely 30 %, tak do daňových výdavkov si zamestnávateľ bude môcť dať 70 % paušálnych výdavkov na spotrebované pohonné látky.
Druhou možnosťou je, že zamestnanec si bude hradiť sám spotrebované pohonné látky súvisiace so súkromnými cestami. V tom prípade nejde o nepeňažný príjem zamestnanca, t. j. zamestnávateľ mu to nezdaňuje v mzde. U zamestnávateľa aj v tomto prípade platí, že si môže spotrebu pohonných látok uplatniť 3 spôsobmi popísanými vyššie.
Ak sa Vám článok páčil, budeme radi, ak ho odporučíte aj svojim priateľom alebo známym.