5 najčastejších chýb, ktoré robia firmy pri podaní daňového priznania

Pri zostavovaní daňového priznania k dani z príjmov robia firmy často chyby, ktoré im môžu spôsobiť pri daňovej kontrole problémy. Na čo si treba dať pozor?

Pozor na transferové oceňovanie: finančná správa ho po DPH kontroluje najviac.

Po DPH je druhým najčastejším objektom daňových kontrol transferové oceňovanie. Celá problematika je pomerne zložitá a nezaobíde sa bez rady skúsenej daňovo-poradenskej firmy, avšak základné nastavenie si vie ustrážiť každá firma podľa jednoduchého pravidla. Transferové oceňovanie hovorí, že obchod medzi firmami musí byť zrealizovaný za rovnakých podmienok ako u nezávislých osôb bez ohľadu na ich prípadné majetkové či personálne prepojenie. „Akýkoľvek výdavok medzi spriaznenými firmami musí byť trhovo porovnateľný, čiže zobchodovaný v reálnych trhových cenách. K týmto výdavkom musia mať firmy vypracovanú transferovú dokumentáciu, ktorá má preukázať trhové nastavenie cien,“ vysvetľuje Silvia Hallová. 

Pozor na výšku daňového nákladu pri predaji osobného automobilu

Firmy by mali mať na pamäti, že pri predaji osobného automobilu je daňovým nákladom daňová zostatková cena uznaná len do výšky príjmu z predaja auta – zvyšok daňovej zostatkovej ceny nie je daňovo uznateľný. Inými slovami, strata z predaja osobného automobilu nie je daňovým výdavkom.

Pozor na krátenie pri prenájme majetku

V prípade, že firmy prenajímajú majetok, tak daňový odpis tohto dlhodobého majetku je uznateľný len do výšky príjmov z prenájmu. Z našej skúsenosti firmy častokrát zabudnú porovnať odpisy s príjmom z prenájmu.

Zahraničná DPH je daňovým výdavkom len po splnení podmienok

„V prípade, že slovenské firmy uskutočňujú nákupy tovarov alebo služieb s uplatnenou zahraničnou DPH, odporúčam evidovať túto zahraničnú DPH analyticky podľa jednotlivých krajín. Firmy si takto môžu na konci roka hneď vyhodnotiť, či prekročili minimálnu hranicu zahraničnej DPH za krajinu viac ako 50 eur a mali by požiadať o vrátenie tejto dane na Slovensku najneskôr do 30.9. nasledujúceho roka,“ radí Silvia Hallová, daňová partnerka Grant Thornton. Zároveň by mali zaúčtovať výnos z vrátenia zahraničnej DPH. Ak tak neurobia, táto zahraničná DPH je daňovo neuznateľná. „Firmy často analyticky neevidujú zahraničnú DPH, nevedia následne na konci roka zistiť, či prekročili minimálnu výšku na vrátenie, a tým sa vystavujú aj daňovému riziku.“

Výnimkou je zahraničná DPH do 50 eur za jednu krajinu, pri ktorých nemožno žiadať o vrátenie DPH, a tým pádom ide automaticky o daňový náklad.

Nesprávne odpisovanie technického zhodnotenia dlhodobého majetku

Firmy často nerozlišujú medzi technickým zhodnotením dlhodobého majetku v priebehu odpisovania a takého technického zhodnotenia, ktoré je vykonané na plne daňovo odpísanom dlhodobom majetku. „Pri aktuálne odpisovanom majetku sa uplatňuje vždy celoročný odpis, nie jeho pomerná časť podľa počtu mesiacov. Naopak, pri technickom zhodnotením plne odpísaného majetku sa podľa zákona o dani z príjmu hovorí o inom majetku a odpisuje sa pomerná časť vždy podľa mesiaca, v ktorom bol zaradený do majetku.“