Výška dávky kurzarbeit a príspevok zamestnávateľa

Miinisterstvo práce predstavilo koncepciu inštitútu kurzarbeit na Slovensku. 

V tomto článku sa dozviete to, aký vysoký bude príspevok štátu a ako ovplyvní mzdu zamestnanca.

Výška dávky kurzarbeit a príspevok zamestnávateľa

Na účely zavedenia inštitútu kurzarbeit by mal byť na Slovensku zavedený nový fond sociálneho poistenia. Ten bude slúžiť na to, aby sa z neho poskytovali dávky. Podľa navrhovanej koncepcie zavedenia schémy kurzarbeit ešte celkom nie rozhodnuté to, z akého základu a akým spôsobom sa dávka bude počítať.

Uvažuje sa nad dvomi alternatívami. 

Prvou možnosťou je, že ako základ pre výpočet dávky by sa použila mzda zamestnanca, ktorú by mal v prípade, ak by sa na neho neaplikoval režim skrátenej práce. 

Druhou možnosťou je, že pri výpočte dávky by sa postupovalo tak, ako v prípade náhrady mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa. To znamená, že pri tejto možnosti by sa vychádzalo z priemerného zárobku za predchádzajúci štvrťrok. 

Navrhuje sa, aby maximálna denná výška dávky pre zamestnanca bola približne vo výške dvojnásobku denného vymeriavacieho základu zisteného z priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Pokiaľ ide o výpočet dávky kurzarbeit, ministerstvo práce ho vo svojej koncepcii vyslovene neuvádza vo forme nejakého vzorca alebo postupu. 

Uvádza však príklad, podľa ktorého pri 100 % výpadku práce pre zamestnanca by sa zamestnanec vzdal 20 % svojej predchádzajúcej čistej mzdy, zamestnávateľ by zamestnancovi poskytol 20 % jeho predchádzajúcej čistej mzdy a štát by prostredníctvom dávky kurzarbeit poskytol zamestnancovi 60 % jeho pôvodnej čistej mzdy. 

V konečnom dôsledku by tak zamestnanec dostal 80 % svojej pôvodnej čistej mzdy.

Zamestnávateľ uhradí 20 % a štát 60 % zo mzdy, o ktorú príde zamestnanec.

Pri uvedenom príklade ministerstvo práce vychádza z toho, že ako základ pre výpočet dávky kurzarbeit, príspevku zamestnávateľa a časti zrieknutého sa príjmu zamestnanca sa vychádza z jeho pôvodnej čistej mzdy. 

Ak by platili pomery uvedené v príklade, tak kurzarbeit by mohol na Slovensku fungovať tak, že pri skrátení pracovného času sa zamestnanec vzdá 20 % z neodpracovanej časti mzdy, zamestnávateľ mu poskytne 20 % z neodpracovanej časti mzdy a štát mu poskytne dávku vo výške 60 % z neodpracovanej časti mzdy.

Alternatívy platenia odvodov zo mzdy pri uplatňovaní kurzarbeit

Ministerstvo práce pri zavedení kurzarbeit uvažuje nad štyrmi alternatívami, ktoré by sa medzi sebou odlišovali v tom, z akého základu sa bude platiť zdravotné a sociálne poistenie:

  • z časti neodpracovanej mzdy neodvádzajú odvody zamestnanec a ani zamestnávateľ,
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z celej neodpracovanej časti mzdy,
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z neodpracovanej časti mzdy, a to do výšky vypočítanej zo zníženého čistého príjmu zamestnanca (dávka kurzarbeit + 20 % príspevok zamestnávateľa na mzdu zamestnanca),
  • zamestnanec aj zamestnávateľ platia odvody aj z neodpracovanej časti mzdy, a to do výšky vypočítanej z 80 % neodpracovanej časti mzdy zamestnanca.

Každá z týchto možností má zásadný vplyv na to, aké náklady vo forme odvodov bude mať zamestnávateľ vo vzťahu k zamestnancovi, na ktorého bude čerpať dávku kurzarbeit.

Dĺžka poskytovania dávky z Fondu udržania zamestnanosti

Z navrhovanej koncepcie zavedenie systému kurzarbeit na Slovensku vyplýva, že sa uvažuje nad maximálne šesťmesačným obdobím, počas ktorého je možné poberať dávku kurzarbeit. Zároveň má platiť aj obmedzenie, že zamestnávateľ by v rámci 24 po sebe nasledujúcich mesiacov mohol dávku čerpať maximálne šesť mesiacov. Navrhuje sa však, aby obdobie poberania dávky mohla vláda nariadením predĺžiť napríklad na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie. V prípade trvania ekonomickej krízy dlhšej ako 12 mesiacov by vláda mohla rozhodnúť dokonca o zvýšení dávky kurzarbeit.

Trackback von deiner Website.