Ako s nákladmi na kanceláriu v byte/dome podnikateľa?

Pracovať z bytu alebo z rodinného domu je pre mnohých podnikateľov samozrejmá a hlavne prijateľnejšia verzia, než si zbytočne prenajímať kancelárske alebo obchodné priestory. Pri nákladoch na kanceláriu v byte alebo dome podnikateľa rozlišujeme dve verzie podnikania a s nimi spojené aj uplatňovanie daňových výdavkov. Podnikanie v rodinnom dome (byte) bez zriadenia riadnej prevádzky, alebo podnikanie v rodinnom dome so zriadením riadnej prevádzky. Kedy je ktorý spôsob výhodnejší a čo je potrebné urobiť z hľadiska legislatívy?

Podnikanie v dome alebo byte bez zriadenia prevádzky

Prvý spôsob, teda bez zmeny účelu využívania obytnej plochy a zriadenia riadnej prevádzky je vhodný najmä pri vykonávaní rôznych duševných činností, alebo poskytovaní služieb, pri ktorých nie je potrebné, aby zákazníci chodili za podnikateľom do týchto priestorov a on naopak nemusí mať žiadne skladové ani obchodné priestory. Jedná sa najmä o činnosti ako vedenie účtovníctva, programovanie, tvorba web stránok, tvorba odborných publikácií a článkov, sprostredkovanie poistenia, poradenské činnosti.
 
V takýchto prípadoch podnikateľ nemá zriadenú oficiálnu prevádzku, k práci mu stačí počítač, telefón, jeden pracovný stôl a spotrebný materiál. Keďže nežiadal o zmenu obytných priestorov na nebytový priestor používaný na podnikanie, nedáva si do nákladov ani výdavky spojené s platením nájmu a energií za tento priestor.

Podnikanie so zriadením oficiálnej prevádzky

Druhý spôsob, teda zriadenie oficiálnej prevádzky je vhodné pre podnikateľov, ktorí vykonávajú najmä obchodné činnosti, remeselné živnosti ako kaderníctvo a podobné služby, alebo potrebujú aby ich potenciálni aj existujúci zákazníci našli v týchto priestoroch v stanovenom čase.
 
Proces zriadenia takejto prevádzky v rodinnom dome alebo byte je zložitejší a pre jeho zriadenie je potrebné:
  • požiadať obecný alebo mestský úrad o zmenu účelu použitia (stavebný odbor)
  • predložiť dokumentáciu s vyznačením priestoru aj účelom použitia
  • predložiť súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo vlastníkov ostatných bytov
  • pokiaľ sa jedná o obchodnú prevádzku je potrebné stanovisko regionálneho úradu verejného zdravotníctva (hygiena)
Po absolvovaní procesu zmeny účelu používania obytného priestoru na nebytový si potom môže podnikateľ dať do nákladov aj pomernú časť nákladov spojených s nájmom a energiami v tomto priestore.
 
Výška nákladov na priestor zahrnutá v daňových výdavkoch podnikateľa mala byť obhájiteľná voči správcovi dane. Preto je najjednoduchšie vychádzať z parametrov, ktoré sú merateľné. To znamená dávať do pomeru plochu, pri ktorej bol zmenený účel používania k celkovej ploche domu alebo bytu a týmto pomerom rozpočítavať náklady. Táto skutočnosť sa netýka len nákladov na nájom a energie, ale napríklad aj ostatných služieb ako sú telekomunikačné alebo internetové služby.