Pracovné cesty živnostníkov a iných SZČO v roku 2020

Na aké náhrady majú nárok živnostníci a iné SZČO v súvislosti s pracovnou cestou? Kedy sú cestovné náhrady daňovým výdavkom?

Prečítajte si náš nový článok, kde sa budeme tejto problematike venovať viac.

Cestovné náhrady živnostníkov a iných SZČO upravujú primárne 2 zákony:

  • zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”),
  • zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o cestovných náhradách”).

V súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom – výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii.

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami výdavky živnostníka a inej SZČO vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie (pokiaľ strava nebola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.

Za pracovnú cestu živnostníka, resp. inej SZČO môžeme na základe § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov považovať cestu súvisiacu s činnosťou SZČO, ktorá nie je vykonávaná na mieste “pravidelného pracoviska”. Ak má SZČO prevádzkareň v Sládkovičove (z ktorej obvykle pracuje), tak za pracovnú cestu sa bude považovať cesta zo Sládkovičova do Bratislavy a späť, napríklad za účelom obchodného stretnutia s klientom.

Cestovné náhrady živnostníkov a iných SZČO v roku 2020

SZČO (živnostník) má nárok na náhradu preukázaných nasledovných výdavkov:

  • cestovných výdavkov,
  • výdavkov za ubytovanie,
  • nevyhnutných výdavkov spojených s pobytom na pracovnej ceste (napr. náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta pobytu, poistenie nevyhnutných liečebných nákladov pri zahraničnej pracovnej ceste, výdavky na povinné, resp. odporúčané očkovanie).

Okrem vyššie uvedených výdavkov, ktoré musia byť preukázané dokladmi, má SZČO aj nárok na stravné poskytované na pracovnej ceste. Jedine stravné na pracovnej ceste nemusí preukazovať dokladom o kúpe stravy.

Podľa informácií z Finančnej správy Slovenskej republiky si SZČO môže do daňových výdavkov zahrnúť výdavok na ubytovanie len v prípade, ak išlo o ubytovanie v ubytovacom zariadení, ktorého prevádzkovateľ má živnostenské alebo podobné oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.

Zákon o cestovných náhradách ešte priznáva zamestnancom aj vreckové na zahraničnej pracovnej ceste, ale podľa zákona o dani z príjmov nie je daňovým výdavkom vreckové SZČO (živnostníkov). Vyplýva to z § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ktorý taxatívne vymenúva, ktoré výdavky súvisiace s pracovnou cestou sú daňovými výdavkami.

Cestovné náhrady pri pracovných cestách živnostníkov sú v určitých ohľadoch odlišné od cestovných náhrad pri pracovných cestách zamestnancov, pretože cestovné náhrady živnostníkov obmedzuje primárne zákon o dani z príjmov. Napríklad, ak zamestnanec použije na pracovnú cestu súkromné vozidlo, nemusí pre vyúčtovanie cestovných náhrad mať pokladničný doklad o tankovaní. Pri pracovnej ceste zamestnanca sa v takom prípade použije cena zistená Štatistickým úradom SR. Živnostník však vždy musí preukázať tankovanie na pracovnej ceste bločkom o nákupe pohonnej látky. Viac o cestovných náhradách zamestnancov sa dozviete v článku Cestovné náhrady v roku 2019 a 2020

V ďalšiom článku sa pozrieme na stravné živnostníkov a iných SZČO poskytované na pracovnej ceste v roku 2020.

Ak sa vám článok páčil, budeme radi, ak ho odporúčite svojim priateľom a známym

Trackback von deiner Website.